Jeden z vedúcich nám raz povedal, ako sa vďaka Brave Kids, prejavovanej tu úcte, deti z jeho skupiny stali sebavedomejšie a hrdé na svoju kultúru a svoj vplyv na iných. Dokonca aj keď predvádzajú tie archaické tance, neboja sa, že sa im niekto vysmeje alebo zosmiešňí ich kroky. "Myslím si, že je to preto, že sa dostávajú do pozornosti a tiež kvôli veľkej zábave: deti sa zhromažďujú, učia sa od seba navzájom a spoznávajú sa navzájom. Ide o prelomenie kultúrneho skostnatenia. Je to ako prelomenie tabu v istom zmysle, čo pomáha deťom pomyslieť si, že to nie je také archaické, že je to stále živé a možno na to nazerať z iného uhla. Týmto spôsobom to má pre nich aj iný význam. Gesto, symbol, tanec - stáva sa niečím novým a fascinujúcim, ak ho vykonávajú deti v krojoch iných kultúr. "

„Deti učia deti - to je niečo, čo chceme vidieť: deti, ktoré sa naučili zručnosti iných detí, ich priateľstvá a radosť pri stretnutí s novými ľuďmi.” „(...) deti si myslia, že nie je možné niečo urobiť, ale na konci dňa sú to práve ony, ktoré využijú šancu, aby sa to podarilo počas predstavenia ... a spoločne, z radosti, cítia sa spokojne a vzrušene, pretože uspeli."

"Predstavenie vždy vychádza zo sveta, v ktorom tieto deti žijú, objavuje sa prostredníctvom metafor, obrazov, ktoré používajú." Zo vzájomnej empatie sa rodí úcta a tiež, že zo vzájomnej úcty sa rodí ľahká reflexia, ktorá sa nazýva „wow, on tiež tak má, jemu tiež môže byť ťažko ako mne“. A za tým všetkým sa vo vzťahu začína prejavovať sympatia.”