Vo vzťahoch medzi ľuďmi nie je nič dôležitejšie ako empatia (...) Empatia a súcit, nič nie je mocnejšie.

Mali sme aj skupinu 16-ročných teenageriek z Nórska, pre ktoré bolo najdôležitejšie nakupovanie." Keď sme skončili Brave, spýtali sme sa, čo získali, a jedna z nich povedala: " Naučila som sa viac milovať svoju mamu a otca." Rozplakal som sa. Tak nás to zaskočilo. Pochopili sme, že ona tam žije, v tom nádhernom nórskom dome, s mamou a s otcom v oddelených izbách a nemajú žiaden kontakt. A tu sa váľa po zemi s deťmi z detských domovov, ktoré nemajú rodičov a musela nejako pochopiť, nejako sa jej to muselo dotknúť, aké má šťastie, že ich má. Nikdy neviete, kedy sa to stane.

(...) že je to proste jedna veľká zámienka, práca s deťmi, kde sa celý čas musíte pýtať sami seba, kde sú hranice kultúry, kde sú hranice vašich hodnôt? A to sú naozaj základné otázky aj v takom spoločenstve, ktoré je možno aj v Poľsku ešte zablokované, ale ktoré je tak rôznorodé na celom svete a myslím si, že práve tak isto ako pre mňa, keď si túto otázku kladiem vedome, rovnakým spôsobom je to aj pre tie deti, keď majú možnosť klásť si tieto otázky, veľmi cenné.

O čom to je?“ (...) Prichádzam na to, že to je o stretnutí. A to nejde o hocijaké stretnutie, ale o hlboké, skutočné stretnutie úplne odlišných ľudí. Viem, že ľudstvo funguje tak, že sa vždy bude báť tohto cudzinca a iných, a že z toho vznikajú všetky fašizmy a napätia, vojny atď. Ale ak je to teda tak, stretnime sa s týmito cudzincami a nech sa spoznávajú a uzrú v tom druhom človeku takého istého človeka.

(...) V skupine bol chlapec, pre ktorého bol príchod do Brave Kids vzhľadom na situáciu v jeho krajine veľmi ťažký. Nakoniec sa to podarilo, a to dvakrát. V súčasnosti študuje v zahraničí. Povedal mi, že pre neho bola účasť v Brave Kids zážitkom, ktorý mu zmenil život. „Keď som prišiel prvýkrát, bol som plachý a neistý, vždy som sa držal zďaleka. A keď nastal čas rozlúčiť sa, plakal som pod stenou, bol som tak utiahnutý. Ale keď som prišiel domov, vedel som, že sa budem snažiť cestovať, študovať a učiť sa. Pomohlo mi aj stretnutie s inými deťmi ako aj vidieť to, ako môže vyzerať svet. Bola to šanca na celý život. A to ma motivovalo.