Predchádzajúca

Sprievodca Projektu Brave Kids

Ďalšie

Umelecki inštruktori

Čim je projekt Brave Kids

Brave Kids je unikátny umelecko-vzdelávací projekt založený v roku 2009 Spolkom divadelnej kultúry Pieseň Kozla vo Vroclavi. Bol vytvorený vďaka inšpirácii výnimočným človekom, Dr. Akongom Tulku Rinpochem, tibetským lámom, lekárom a filantropom, zakladateľom charitatívnej organizácie ROKPA.

Cieľom projektu je umožniť deťom z rôznych častí sveta stretnúť sa v atmosfére priateľstva, mieru a vzájomného rešpektu k umeniu a ku kultúre všetkých účastníkov. Umelecké skupiny detí a profesionálnych umelcov sa každý rok stretávajú na niekoľko týždňov, aby sa delili  umením a kultúrou a učili sa jeden od druhého.

V roku 2018 (9. edícia Brave Kids) sa projekt uskutočnil v 13 európskych mestách: 10 miest v Poľsku, ako aj v Gruzínsku, v Rumunsku a na Ukrajine. Zúčastnilo sa na ňom 365 detských umelcov z 51 umeleckých skupín, z 21 krajín, ako aj 21 umeleckých inštruktorov.

Veľkolepé finále Brave Kids sledovalo 1400 divákov v Hale Storočia vo Vroclavi.

 

Viac nájdeš na internetovej stránke projektu: www.bravekids.eu

Ako to funguje?

V mestách, ktoré organizujú u seba projekt, sa stretávajú umelecké skupiny detí (4 skupiny, približne 20-30 detí, na 1,5 - 2 týždne). Každá skupina prináša krátke (asi 10 minútové) predstavenie prezentujúce kultúru a tradície svojej krajiny alebo vybranú umeleckú techniku (napr. cirkus). Spolu s tímom profesionálnych umelcov a pedagógov (umeleckých inštruktorov) využívajú tento materiál na prípravu spoločného záverečného predstavenia v každom meste, s využitím pracovného modelu „deti učia deti“. Toto je prvá etapa projektu. Jeho pokračovanie je druhou etapou, počas ktorej sa všetci účastníci stretávajú v jednom meste približne na 1 - 1,5 týždňa (typ zoskupenia, tábor). Začínajú sledovaním svojho, predtým pripraveného záverečného vystúpenia a spoločne, počas nasledujúcich workshopov, vytvoria predstavenie na Veľké finále.

Citáty

  • Vo vzťahoch medzi ľuďmi nie je nič dôležitejšie ako empatia (...) Empatia a súcit, nič nie je mocnejšie.

    Grzegorz
  • Mali sme aj skupinu 16-ročných teenageriek z Nórska, pre ktoré bolo najdôležitejšie nakupovanie." Keď sme skončili Brave, spýtali sme sa, čo získali, a jedna z nich povedala: " Naučila som sa viac milovať svoju mamu a otca." Rozplakal som sa. Tak nás to zaskočilo. Pochopili sme, že ona tam žije, v tom nádhernom nórskom dome, s mamou a s otcom v oddelených izbách a nemajú žiaden kontakt. A tu sa váľa po zemi s deťmi z detských domovov, ktoré nemajú rodičov a musela nejako pochopiť, nejako sa jej to muselo dotknúť, aké má šťastie, že ich má. Nikdy neviete, kedy sa to stane.

    Jacek
  • (...) že je to proste jedna veľká zámienka, práca s deťmi, kde sa celý čas musíte pýtať sami seba, kde sú hranice kultúry, kde sú hranice vašich hodnôt? A to sú naozaj základné otázky aj v takom spoločenstve, ktoré je možno aj v Poľsku ešte zablokované, ale ktoré je tak rôznorodé na celom svete a myslím si, že práve tak isto ako pre mňa, keď si túto otázku kladiem vedome, rovnakým spôsobom je to aj pre tie deti, keď majú možnosť klásť si tieto otázky, veľmi cenné.

    Kasia
  • O čom to je?“ (...) Prichádzam na to, že to je o stretnutí. A to nejde o hocijaké stretnutie, ale o hlboké, skutočné stretnutie úplne odlišných ľudí. Viem, že ľudstvo funguje tak, že sa vždy bude báť tohto cudzinca a iných, a že z toho vznikajú všetky fašizmy a napätia, vojny atď. Ale ak je to teda tak, stretnime sa s týmito cudzincami a nech sa spoznávajú a uzrú v tom druhom človeku takého istého človeka.

    Jacek
  • (...) V skupine bol chlapec, pre ktorého bol príchod do Brave Kids vzhľadom na situáciu v jeho krajine veľmi ťažký. Nakoniec sa to podarilo, a to dvakrát. V súčasnosti študuje v zahraničí. Povedal mi, že pre neho bola účasť v Brave Kids zážitkom, ktorý mu zmenil život. „Keď som prišiel prvýkrát, bol som plachý a neistý, vždy som sa držal zďaleka. A keď nastal čas rozlúčiť sa, plakal som pod stenou, bol som tak utiahnutý. Ale keď som prišiel domov, vedel som, že sa budem snažiť cestovať, študovať a učiť sa. Pomohlo mi aj stretnutie s inými deťmi ako aj vidieť to, ako môže vyzerať svet. Bola to šanca na celý život. A to ma motivovalo.

    Jacek

Typy

Použime UMENIE AKO SPOLOČNÝ JAZYK

"Spôsob prípravy predstavenia, zaobchádzanie so všetkými týmito tradíciami, materiálom, folklórom, rituálmi a piesňami ako s umeleckým materiálom, je zvláštnou, špecifickou črtou, ktorú sme sa naučili tu a ktorá v Brave Kids funguje dobre. Využívame to a snažíme sa ukázať tieto jedinečné veci. Zdá sa nám, že tieto malé elementy sú niečím bežným, normálnym ale ukazuje sa, že  to vlastne spája spoločnosť a umožňuje formovať hodnoty a schopnosť orientovať sa vo svete. Záujem u kolegov z iných krajín, iných kultúr tiež posilňuje vlastné sebavedomie. Vydobývanie týchto prvkov nám pomáha nájsť to, čo je univerzálne a zároveň aj jedinečné."

Ilona

Zadaj si otázku….

  1. 1. Cítiš potrebu podeliť sa kultúrou a tradíciami? 2. Sú si deti okolo teba vedomé svojej kultúry a svojich tradícií? 3. Aké sú tvoje predchádzajúce skúsenosti s účasťou na multikultúrnych projektoch? Potrebuješ to?

Kontaktuj nás

Adresa

Spolok divadelnej kultúry Pieseň Kozla / Brave Kids

ul. Purkyniego 1
50-155 Wrocław, Poľsko
NIP 899-23-31-660
KRS 000108979

Súhlasím s podmienkami GDPR. Prečítajte si viac.